Premena
K novým príbehom treba pristupovať po špičkách. Sú plaché ako divé zvieratko. Toto leto sa cítim ako had, ktorý zvlieka kožu. Alebo ešte
K novým príbehom treba pristupovať po špičkách. Sú plaché ako divé zvieratko. Toto leto sa cítim ako had, ktorý zvlieka kožu. Alebo ešte
Milá prítomonosť, píšem Ti, pretože sme sa dlho nevideli. Zvláštne jak vieme mať niekoho tak blízko a predsa sa s ním míňať. Ako na eskalátoroch, čo idú opačným smerom.
Milujem písanie. Milujem príbehy. Milujem hovoriť a písať príbehy. A do máločoho sa musím tak nútiť ako do písania. Prečo? Pýtate sa vy, pýtam sa ja a tiež genrácie spisovateľov predo mnou, z ktorých veľká časť (aj keď nie všetci, to by som klamala) sa museli do písania nútiť a stálo ich to veľa síl.
tajomstvá spisovateľky na hľadanie nových nápadov, keď neprichádzajú samé od seba
Sú dni, kedy rána úplne milujem. A potom ďalšie, kedy ich z duše nenávidím. Čo robí ten rozdiel? Na čo skutočne záleží?
Mám v hlave taký malý hlások, ktorý má len jednu otázku a pýta sa ju stále dookola. Kto si? Prosím ťa, kto to vlastne si? Nájsť na to odpovede je možno jednoduchšie ako sa zdá…
Ešte nikdy necítilo obláčikové dievčatko niečo ako vtedy. Jej srdiečko sa rozbúchalo a ona sa zrazu nechcela vrátiť späť na oblohu, ale zísť dolu na chodník ku najkrajšej žene, akú kedy videla. Už-už za ňou naťahovala ruku, keď do jej obláčika fúkol južný vietor a odvial ju vysoko hore.
Vonku je jedno z najkrajších možných počasí. Každý rok o takomto čase mám pocit, akoby niekto vypustil jar z veľmi tesnej krabičky a leje sa von rýchlym prúdom. A práve teraz musíme ostať doma. Ako to zvládate? Ako sa máte, priatelia?
Mala som kedysi tričko s nápisom “Treehugger wanted” – “Hľadá sa objímač stromov”. Bolo moje obľúbené dlhé roky, čo je aj dôvod prečo
ako zvládnuť karanténu a ostať v dobrej nálade, keď sa veci kazia
© 2023 Barbora Vanická