Keby ste mi v tom bode povedali, že sa niekedy pozriem na knihu s mojím menom vytlačeným na prednej strane, zasmiala by som sa. Môžeme snívať, povedala by som.
“Keď chceme splniť sny, musíme najskôr precitnúť.“
Tento výrok od Rudyarda Kiplinga mám z magnetky. Držala na zárubni veľmi dlho, dosť dlho na to, aby som si ho zapamätala a vo chvíľach, kedy som znova len “snívala” tak sa veľmi nepríjemne pchala do mojich snov a rušila ich. A pripomínala mi, že naozaj CHCEM.
Chcem vytvoriť vlastný príbeh.
A tak som siahla po známej veci. Kúpila som si knihu. A potom ešte niekoľko ďalších. A to najdôležitejšie, čo ma naučili nebolo “ako napísať najkrajšie opisy”, alebo “ako vytvoriť uveriteľné postavy”. Boli to lekcie o tom ako prekonať svoj strach. Ako nájsť svoj vlastný hlas. Ako písať zo svojho srdca. Ako uvidieť, že na mojom príbehu naozaj ZÁLEŽÍ.
Bol to prvý krok ku písaniu. A po mnohých ďalších krokoch som uzrela na svete tú MOJU knihu.
Teraz píšem ďalej a vytváram nové príbehy. A teraz chcem vrátiť službu, ktorú pre mňa spravili tí spisovatelia predo mnou.