Prokrastinácia pri písaní (4/5)
Mýtus 4:
PROKRASTINÁCIA ZABÍjA KREATIVITU
Je váš sen o písaní navždy preč?
Článok v skratke📝:
- Kreativita sa nedá stratiť (aj keď to niekedy vyzerá opačne)
- Prokrastinácia sa nedá vyriešiť tvrdou silou
- Kreativita potrebuje bezpečný priestor
- Ak dostaneme pod kontrolu stres, dostaneme pod kontrolu prokrastináciu
Tento článok je štvrtý z 5-dielnej série o prokrastinácii pri písaní. Celú sériu o prokrastinácii nájdete tu.
V predchádzajúcich častiach sme si vysvetlili, že prokrastinácia nie je ani lenivosť, ani strata záujmu, ani znamenie z vesmíru. Dnes sa pozrieme na ďalší mýtus, ktorý straší mnohých spisovateľov – že prokrastinácia zabíja kreativitu.
OBSAH
Prokrastinácia ako chronická choroba
Zažila som čas, keď sa prokrastinácia zmenila na chronický stav som si začala všímať desivý jav. Tam, kde predtým boli nápady nebolo nič. Akoby vyschla studňa. Je možné, že som stratila kreativitu? Spomenula som si na všetkých mojich kamarátov, ktorí tvrdili, že nie sú kreatívni. Je možné, že aj ja som prestala byť kreatívna? Je možné, že už neviem rozprávať príbehy?
Dá sa kreativita stratiť?
Zákerné chápadlá dlhodobého stresu
Každý z nás pozná stres. Je to prirodzený obranný mechanizmus – pomáha nám zvládať akútne problémy. Dôležité je slovo akútne. Totiž, stres vznikol pre to, aby sme vedeli zvládnuť nečakané a krátkodobé výzvy. Ak nás niečo ohrozí, vieme zareagovať. Čo však, keď sme v stave ohrozenia dlhodobo? Napríklad ak na nás denne v práci kričí šéf? Alebo študujeme školu, ktorá nás nebaví a nerozumieme jej?
To je čas, kedy sa naša myseľ prepína z módu „žijem svoj život snov“, do módu „musím prežiť“. Prestáva riešiť príbehy, ostáva ostražitá, aby zachytila všetky možné hrozby z okolia a vyriešila ich.
Nie je všetko stratené
Kreativita sa však nestratí. Len váš vystresovaný spisovateľský mozog si vyskladal takú vysokú stenu zo strachov, úzkostí, presvedčení a iných potlačených emócií a zranení, že vám zakryl výhľad. Kreativita je ako slnko – vždy tam je, ale medzi ňou a vami je stena vystavaná vystresovanou mysľou.
Čo s tým?
Na to, aby sme vedeli spracovať stres, potrebujeme začať tým nahmotnejším, čo máme – vlastným telom. Skôr ako začneme písať potrebujeme upokojiť to naše vydesené telo, ktoré je pripravené útočiť, utekať, alebo zamrznuté dúfa, že si ho ten desivý predátor, a.k.a nedopísaný rukopis, nevšimne.
Dovoliť si komfort
Keď sa dostaneme do bodu, že sa nevieme napojiť na naše kreatívne ja, ako prvé potrebujeme prestať na seba tlačiť. Tlak vytvára len väčší stres a bude nás viac a viac blokovať v prokrastinácii.
Takže naprie tomu, že to znie kontraproduktívne, potrebujeme prestať písať.
Odporúčam odísť od svojho pracovného miesta a usadiť sa niekde, kde si vieme vytvoriť pohodlný brlôžtek, či už jeto kreslo, posteľ alebo hojdacia sieť… hocikde, kde sa vieme „schovať“.
Tam sa pohodlne usadíme a zavrieme oči. Naozaj venujte chvíľu tomu, aby vám bolo čo najpohodlnejšie – poriadne sa pozakrývajte, usalašte sa, skontrolujte, či nepotrebujete väčšiu zimu, alebo teplo a keď ste skutočne v komforte, potom môžete začať vedome dýchať.
Predýchať sa zo stresu
Rada začínam proste vnímaním ako dýcham. Všímam si ako vzduch prúdi dnu mojím nosom, ako na chvíľku zastane, a potom ide von. Dám si zopár takých nádychov a potom spravím tzv. 4-4-4-4 dýchanie.
Je to známa a veľmi jednoduchá technika. ide takto:
- Nádych na štyri doby
- Zádrž na štyri doby
- Výdych na štyri doby
- Zádrž na štyri doby
Takto dýcham, kým cítim, ako sa moje telo uvoľnilo, alebo zastanem keď začnem cítiť, že sa mi točí hlava. Obvykle to je naozaj krátko, možno 1-2 minúty.
Záver
Na kreativitu sa nedá tlačiť. Na to, avby vedela ku nám prísť a zašepkať nám do ucha potrebuje priestor v nás. Potrebuje vedieť, že jej dôverujeme, dáme jej čas, ktorý potrebuje. Dovoľte si utíšiť svoju myseľ. Dovoľte si ostať presne tu, kde ste. A namiesto neustáleho strachu si dovoľte proste… dýchať.
Aké techniky pomáhajú vám s prokrastináciou? Podeľte sa o svoje skúsenosti v komentároch.