Prokrastinácia pri písaní (5/5)
Mýtus 5:
Dopísaná kniha = porazená prokrastinácia
Nečakané úskalia úspechu + niečo naviac
Článok v skratke:
- Prokrastinácia pri písaní nie je prejavom lenivosti, ale má hlbšie príčiny
- Za prokrastináciou často stojí perfekcionizmus a strach z nedokonalosti
- Riešením nie je väčšia disciplína, ale porozumenie vlastným emóciám
- Cesta von z prokrastinácie: zastavenie, zvedomenie a uvoľnenie napätia
Ak chcete o prokrastinácii vedieť viac, zvyšok série nájdete tu.
Keď som prvýkrát začínala s písaním, prechádzala som veľkým strachom z písania. Súviselo to s mojou diplomovkou, ktorá síce dopadla dobre, ale mala som z nej celú dobu strach. Odvtedy, keď som si sadla ku stolu, tak mi stiahlo žalúdok stresom. Vtedy som spravila veľa práce, aby som tento strach prekonala. A moja prvá knižka sa ujala a vyšla.
Ako dobre! Už nikdy nebudem mať problém! (počujete ten zlovestný smiech v pozadí? hahaha…😈)
OBSAH
Vydala som knihu, chodila na besedy, písala ďalšiu, žila svoj „sen“. Prečo tie úvodzovky? Lebo som ledva stála na nohách. Nemala som čas ani zistiť, ako sa vlastne mám. Povinnú karanténu som uvítala s nadšením. Nevedela som, ako by som zvládla ďalší mesiac takého tempa.
No napriek už vytvorenej funkčnej písacej rutine, napriek rozbehnutému biznisu so super fanúšikmi, prokrastinácia, ako stará kamoška prišla späť, pevne ma objala a odmietala pustiť.
Prečo úspešní ľudia prokrastinujú
Ruku na srdce – kto si už niekedy povedal, „skutoční spisovatelia vedia písať kedykoľvek, akokoľvek. Nikdy nemajú problém s písaním. Alebo „prokrastinovať je trápne, pravý profesionál to nikdy nerobí“. Tí úspešní si vedia dokonale zadeliť čas, nikdy sa im nestáva, že by si zapli sociálne siete a stratili sa v nich… a hlavne, sú usilovní, pracovití a nie leniví…
Kto z vás začína šípiť problém?
Aj z úspechu sa dá mať strach
Viete čo sa stane, keď úspešne vydáte knihu? Ocitnete sa na začiatku. Na začiatku ďalšieho príbehu, na začiatku marketingového kola, na začiatku snahy predať svoj milovaný príbeh… A ku tomu všetkému už bolestne viete o všetkých chybách, ktoré ste spravili prvýkrát a snažíte sa im vyvarovať.
Vaše vlastné myšlienky na vás tlačia z každej strany, do toho chodíte medzi ľudí a hovoríte im o tom, aká je vaša kniha krásna…
Hovorí sa tomu spisovateľský blok
Je dôvod, prečo sa hovorí „spisovateľský blok“ a nie „lekársky blok“. Alebo „stavbársky blok“, či „záhradnícky blok“. Písanie je nesmierne náročné, nie kvôli fyzickým veciam, ale tým, ktoré nevidno. Mentálnym veciam. Duševným veciam. Medzi nebom a zemou veciam. Keď problém nevidno, pracuje sa s ním omnoho ťažšie. Sú ľudia, ktorí vám neuveria, že existuje. Zistiť čo to presne je vie byť náročné. Opísať to niekomu je výzva sama o sebe. Nech je vám aspoň útechou, že v tom nie ste sami. A že medzi prokrastinátormi sú riadne veľké mená!
Aká je pravda?
Prokrastinácia je prirodzená
To, že spisovateľské bloky nevidno, neznamená, že sú vymyslené. Špeciálne, ak ste citlivá umelecká duša, ktorá prirodzene vníma všetko naokolo ostrejšie ako bežní ľudia.
Prokrastinácia nás chráni od toho, aby sme sa príliš stratili.
Hlavný problém
Problém nie je v mene, ale v spôsobe, akým sme sa učili pracovať s lenivosťou. Písanie je ťažké, jeho výsledky vidíte neskoro a obvykle nepatrí medzi vaše povinnosti. Preto „proste sa prekonaj a zjedz tú brokolicu“ nebude stačiť. A čakanie na posledný možný termín tiež nie (vy veľmi dobre viete, že tam žiaden nie je). V ceste za napísanou knihou nám nestojí lenivosť, ale presvedčenia a naučené vzorce z minulosti.
Kde sme sa naučili prokrastinovať?
Myslíte si, že dobrá práca znamená urobiť čo najmenej chýb?
Mali ste niekedy pocit, že nie ste „dosť dobrí“?
Stalo sa vám, že keď vás niekto pochválil, tak vám „padol kameň zo srdca“?
Ak ste aspoň na jednu otázku odpovedali áno, tak ste sa niekde ceste životom naučili, že to, ako ste dobrí záleží od toho, ako vás vidia druhí. Vidíte, kde to môže robiť problém pri písaní?
Na písanie neexistuje objektívne posúdenie
Písanie na začiatku vždy vyzerá zle. A čím viac píšete, tým viac „chýb“ vidíte. Ak nejaká vaša časť bude od začiatku chcieť, aby ste boli „dosť dobrí“ bude vo vás vytvárať napätie. A naše telo pri napätí zapína obranné reakcie:
- útok
- útek
- ak je napätie naozaj veľké – zamrznutie
Čo s tým?
Ak sa pokúsite napätie zvládnuť sebadisciplínou, prinajlepšom ho potlačíte. Prinajhoršom ho podstatne zväčšíte.
Preto namiesto pravidla „čo nejde silou, ide ešte väčšou silou“ sa skúste zastaviť.
Zastavenie
Možno sa vám zastaviť podarí len na sekundu. Možno zvládnete pauznúť to youtube video a dať si jeden vedomý nádych a výdych. A možno sa vám podarí vziať zápisník a pero a dokonca ich otvoriť a začať písať.
Zvedomenie
Ak sa vráti prokrastinácia, povedzte jej, že sa nemusí báť. Ešte nejdete písať príbeh. Idete zistiť, čo cítite. Začnite písať a je v poriadku, ak to nebude dávať zmysel.
Skúste si odpovedať na otázky:
- Ako sa fakt cítim?
- Kedy ten pocit prišiel?
- Kedy naposledy som toto cítila? Kedy prvýkrát?
Často sa pri písaní pocitov vynorí spomienka. Napíšte si ju, nech sa zdá akokoľvek nerelevantná. Možno si spomeniete ako sa vám vysmieval Fero z piatej á, že ste hlúpa. To vaše neisté piatacke ja mu uverilo a je jedno, že teraz máte tri tituly a Fero nedokončil strednú. Ten strach vo vás ostal, a nedovolí vám písať.
Uvoľnenie
Dovoľte svojmu mladšiemu ja povedať ako sa cíti. Prijmite ho. Postarajte sa o neho. A keď bude pripravené, vysvetlite mu, že sa na vás môže spoľahnúť. Vy veríte vo vaše sily. Veď máte príbeh, čo chcete povedať!
Záver
Spoznávanie emócií je na konci dňa celkom vzrušujúce. Vždy ma fascinuje aké drobnosti vedia ostať v našich spomienkach a vytvoriť obrovské bloky, o ktorých si si hovoríme celé mýty.
Chcete spoznať ďalší, ktorí nám často bráni písať? Ten mňa osobne mátal aj v snoch…
Aké techniky pomáhajú vám s prokrastináciou? Podeľte sa o svoje skúsenosti v komentároch.
Zaujíma vás prokrastinácia pri písaní? Poďte sa pozrieť na ďalší mýtus