Prokrastinácia pri písaní (1/5)
Mýtus 1:
prokrastinácia = lenivosť
Prečo naozaj odkladáte písanie?
Článok v skratke:
- Prokrastinácia pri písaní nie je prejavom lenivosti, ale má hlbšie príčiny
- Za prokrastináciou často stojí perfekcionizmus a strach z nedokonalosti
- Riešením nie je väčšia disciplína, ale porozumenie vlastným emóciám
- Cesta von z prokrastinácie: zastavenie, zvedomenie a uvoľnenie napätia
Ak chcete o prokrastinácii vedieť viac, zvyšok série nájdete tu.
Poznáte to? Sedíte pred počítačom, máte čas na písanie, ale nemôžete sa prinútiť začať. A potom príde na rad sebaobviňovanie – som lenivá, nemám disciplínu, nikdy to nedokončím.
Ako book koučka počúvam tieto slová často. A ako spisovateľka ich často hovorím sama sebe. Ale je prokrastinácia naozaj len o lenivosti?
OBSAH
Aj vy ste tomuto verili?
Kedysi som si myslela, že prokrastinácia je len pekné slovo na lenivosť. Stačí dobrý rozvrh, kúsok nátlaku a dostatok sebaovládania a je po prokrastinácii. No po rokoch, kedy bola môj hlavný problém, som prišla na to, že je to trochu inak. A tak dnes vám tu ponúkam najväčší mýtus, ktorému som sama niekedy verila.
Prokrastinácia pri písaní = lenivosť
Začína to perfekcionizmom
Všetci ma poznali ako nudne vzornú žiačku. Úlohy som robila načas, na prespávačky som balila príliš veľa oblečenia. Vždy pripravená! Ako by toto mohlo byť problém?
Zbesilé doháňanie písania
Lenže pri písaní to bolo iné. Napriek rozsiahlym organizačným stratégiám, time managementu, množstvom rozvrhov a diárov, som vždy nakoniec skončila pri youtube videách, alebo skrolovaní instagramu. Pracovala som neskoro do noci a vždy až vtedy, keď sa vo mne dvihla taká miera úzkosti, že som nevedela nepracovať. Bez toho tlaku to jednoducho nešlo.
Vzdanie sa na konci. Som proste lenivá
Strašne som sa hanbila. Ja, čo som sa vždy mohla na seba spoľahnúť, som zrazu bola (nádych-výdych) lenivá. Tak som robila to, čo som sa učila pri lenivosti. Snažila som sa:
- proste prekonať to
- dať si termíny na dokončenie (zvýšiť tlak zvonku)
- naštvať sa na seba (zvýšiť tlak zvnútra)
- namotivovať sa – dáš to Baší! Ty na to máš!
Nefungovalo to. Alebo len trochu.
Aká je pravda?
Aj psychológovia sa trápia
V psychológii je veľa názorov na lenivosť a prokrastináciu. Nie je jednoduché skúmať túto problematiku, pretože vo všeobecnosti lenivosť je „nerobenie nejakej činnosti z nedostatku motivácie“ a prokrastinácia je „odkladanie nejakej činnosti“. Ťažko sa skúma niečo, čo nie je. (Ale tu o tom nájdete zaujímavý článok )
Hlavný problém
Problém nie je v mene, ale v spôsobe, akým sme sa učili pracovať s lenivosťou. Písanie je ťažké, jeho výsledky vidíte neskoro a obvykle nepatrí medzi vaše povinnosti. Preto „proste sa prekonaj a zjedz tú brokolicu“ nebude stačiť. A čakanie na posledný možný termín tiež nie (vy veľmi dobre viete, že tam žiaden nie je). V ceste za napísanou knihou nám nestojí lenivosť, ale presvedčenia a naučené vzorce z minulosti.
Kde sme sa naučili prokrastinovať?
Myslíte si, že dobrá práca znamená urobiť čo najmenej chýb?
Mali ste niekedy pocit, že nie ste „dosť dobrí“?
Stalo sa vám, že keď vás niekto pochválil, tak vám „padol kameň zo srdca“?
Ak ste aspoň na jednu otázku odpovedali áno, tak ste sa niekde ceste životom naučili, že to, ako ste dobrí záleží od toho, ako vás vidia druhí. Vidíte, kde to môže robiť problém pri písaní?
Na písanie neexistuje objektívne posúdenie
Písanie na začiatku vždy vyzerá zle. A čím viac píšete, tým viac „chýb“ vidíte. Ak nejaká vaša časť bude od začiatku chcieť, aby ste boli „dosť dobrí“ bude vo vás vytvárať napätie. A naše telo pri napätí zapína obranné reakcie:
- útok
- útek
- ak je napätie naozaj veľké – zamrznutie
Čo s tým?
Ak sa pokúsite napätie zvládnuť sebadisciplínou, prinajlepšom ho potlačíte. Prinajhoršom ho podstatne zväčšíte.
Preto namiesto pravidla „čo nejde silou, ide ešte väčšou silou“ sa skúste zastaviť.
Zastavenie
Možno sa vám zastaviť podarí len na sekundu. Možno zvládnete pauznúť to youtube video a dať si jeden vedomý nádych a výdych. A možno sa vám podarí vziať zápisník a pero a dokonca ich otvoriť a začať písať.
Zvedomenie
Ak sa vráti prokrastinácia, povedzte jej, že sa nemusí báť. Ešte nejdete písať príbeh. Idete zistiť, čo cítite. Začnite písať a je v poriadku, ak to nebude dávať zmysel.
Skúste si odpovedať na otázky:
- Ako sa fakt cítim?
- Kedy ten pocit prišiel?
- Kedy naposledy som toto cítila? Kedy prvýkrát?
Často sa pri písaní pocitov vynorí spomienka. Napíšte si ju, nech sa zdá akokoľvek nerelevantná. Možno si spomeniete ako sa vám vysmieval Fero z piatej á, že ste hlúpa. To vaše neisté piatacke ja mu uverilo a je jedno, že teraz máte tri tituly a Fero nedokončil strednú. Ten strach vo vás ostal, a nedovolí vám písať.
Uvoľnenie
Dovoľte svojmu mladšiemu ja povedať ako sa cíti. Prijmite ho. Postarajte sa o neho. A keď bude pripravené, vysvetlite mu, že sa na vás môže spoľahnúť. Vy veríte vo vaše sily. Veď máte príbeh, čo chcete povedať!
Záver
Spoznávanie emócií je na konci dňa celkom vzrušujúce. Vždy ma fascinuje aké drobnosti vedia ostať v našich spomienkach a vytvoriť obrovské bloky, o ktorých si si hovoríme celé mýty.
Chcete spoznať ďalší, ktorí nám často bráni písať? Ten mňa osobne mátal aj v snoch…
Aké techniky pomáhajú vám s prokrastináciou? Podeľte sa o svoje skúsenosti v komentároch.
Zaujíma vás prokrastinácia pri písaní? Poďte sa pozrieť na ďalší mýtus