Milujem písanie. Milujem príbehy. Milujem hovoriť a písať príbehy. A do máločoho sa musím tak nútiť ako do písania. Prečo? Pýtate sa vy, pýtam sa ja a tiež genrácie spisovateľov predo mnou, z ktorých veľká časť (aj keď nie všetci, to by som klamala) sa museli do písania nútiť a stálo ich to veľa síl.
Mám v hlave taký malý hlások, ktorý má len jednu otázku a pýta sa ju stále dookola. Kto si? Prosím ťa, kto to vlastne si? Nájsť na to odpovede je možno jednoduchšie ako sa zdá…
Zdravím knihomoľov a románo/poviedko/príbehopiscov,
Tento článok je predovšetkým pre Vás. Je o tom, ako som sa stala porotkyňou literárnej súťaže. Volá sa Šumenie a ak navštevujete základnú školu, je dosť možné, že ste už o nej počuli. Ak nie, nevadí. Ja vám o nej dnes porozprávam, takže sa dozviete tak či tak. 🙂
Vonku je jedno z najkrajších možných počasí. Každý rok o takomto čase mám pocit, akoby niekto vypustil jar z veľmi tesnej krabičky a leje sa von rýchlym prúdom. A práve teraz musíme ostať doma. Ako to zvládate? Ako sa máte, priatelia?
V tejto dobe sa všetko mení. Máme strach, cítime sa neistí a nevieme, kam budú smerovať naše ďalšie kroky. Príbeh Ymayny, kríženca Prastarých a elfov, je veľmi podobný tomu, čo teraz prežívame my sami.
ako zvládnuť karanténu a ostať v dobrej nálade, keď sa veci kazia
Toto je najlepšia fotka jazierka, ktorú som našla. Je na koláči, ktorý sme s Naďou upiekli a znázorňoval celú dedinu, kde sme boli.
© 2023 Barbora Vanická