Uspávanka pre Malvínku
| Všetkým novým mamičkám a novým človiečikom

Vonku zúria búrky, vírusy a víchrice tak nahlas, až sa zdá, že prehlušili všetko ostatné. Všetko sa mení a tým prichádza strach, kedy sa vrátime späť ku starému spôsobu života a či to vôbec bude také ako predtým. Niektoré veci však ostali. Stále sa zem krúti. Slnko vychádza každé ráno a každý večer znovu zájde. A stále sú malé odvážne dušičky ktoré prichádzajú na tento svet. Napriek strachu. Napriek karanténam. 

Aké je to nádherné vedieť o takej dušičke, že prišla? Napriek všetkému, čo sa deje prišlo tu medzi nás niečo také nové, krehunké a nevinné ako len bábätká vedia byť.

Tu v mojom kúte sveta sa narodila malá Malvínka. Narodila sa mojej kamarátke novej mamke Katke. Nie je to jednoduché. Je to veľmi potrebné, aby sme boli opatrní, ale znamená to aj to, že Malvínka ešte nemohla stretnúť nikoho z nás okrem mamky, ktorí sme sa na jej príchod tak nesmierne tešili. Dokonca sa ešte nestretla ani s ockom. Och Malvínka, keby si len vedela ako radi by sme si ťa privinuli a zoznámili sa s tebou… Veľmi dúfam, že za chvíľu sa dostaneš už domov. No kým sa stretneme my dve, tak to ešte potrvá. Nevadí, dovtedy ti pošlem aspoň rozprávku. 

O dievčatku na obláčiku a mesačnej krajine

Kde bolo tam bolo, bolo raz jedno malinké dievčatko. Bývalo na nadýchanom obláčiku a celé dni  lietalo sem a tam po oblohe. Občas, keď sa unavilo, ľahlo si a pozrelo dolu na svet. 

„Čo to tam asi tí ľudia robia?” hovorievalo si.

Jedného dňa, práve keď sa naháňalo s južným vetrom, ku nej doleteli slová. „Och, keby sme mali také malé dievčatko,” počula obláčiková dievčinka niekoho hovoriť. Obzrela sa, ale nikoho tam nebolo. Až kým sa nepozrela dolu. Po chodníku kráčala žena a zamyslene sa usmievala. Pozrela sa nahor k oblohe a ich oči sa stretli. 

Ešte nikdy necítilo obláčikové dievčatko niečo ako vtedy. Jej srdiečko sa rozbúchalo a ona sa zrazu nechcela vrátiť späť na oblohu, ale zísť dolu na chodník ku najkrajšej žene, akú kedy videla. Už-už za ňou naťahovala ruku, keď do jej obláčika fúkol južný vietor a odvial ju vysoko hore.

„Vietor, vietor, prečo si ma odvial?” karhalo ho dievčatko, „ako ju teraz nájdem? Ako budem dievčatkom, o ktorom hovorila?”

Zasmial sa a prehrabol jej vlásky. „A či sa ti prestali páčiť naše hry?” opýtal sa jej.

„Prestali,” trvala na svojom dievčinka, „odfúkni ma späť. Hneď teraz!” Vystrela malý ukazovák hore ako paličku, aby vedel, že to myslí úplne vážne.

Vietor na chvíľu zastal. Teda nie presne zastal, lebo vietor nikdy nestojí na mieste, skôr rýchlo poskakoval sem a tam, čo vyzeralo takmer akoby stál. „Ak naozaj chceš ísť dolu na zem dievčatko, musíš prejsť mesačnou krajinou. Nebojíš sa?”

„Nebojím,” povedalo dievčatko aj keď sa trochu bálo. V mesačnej krajine nikdy nebolo. Vedelo len, že je tam veľká tma. No vtedy si spomenulo na tú krásnu ženu a zrazu malo všetku odvahu sveta. „Ukáž mi cestu,” zavelilo. Vietor len pokrčil plecami a fúkol.

Malý obláčik letel, svetlo okolo sa strácalo v šere, až okolo navládla tmavomodrá tma. „Mám strach,” pomyslelo si dievčatko, keď niekde vpredu zablikalo malé svetielko.

„Čo to len môže byť?” hovorilo si, keď sa vedľa svetielka objavilo ďalšie. A potom ďalšie a ďalšie, rozsvietili tmu všade, kde sa len pozrelo. Sedelo na svojom obláčiku s malými ústočkami celkom dokorán a len sa dívalo a dívalo.

„Vitaj dušička, kam dnes letíš?” povedal niekto hlasom ako hudba. Bol to veľký okrúhly mesiac. Plynulo z neho jasné, ale nežné svetlo. Nehrialo ako slnko, no dalo sa dívať priamo na neho bez toho, aby vám slzili oči.

„Hľadám niekoho,” povedala dievčinka a trochu zružovela. Veď ani nevedela ako sa tá krásna dáma volá…

No mesiac rozumel. Za svoj život videl plno malých dušičiek s pohľadom plným nádeje a obáv z nepoznaného.

„Hľadaj dušička, hľadaj, jedna z týchto hviezd svieti pre teba,” povedal jej a strieborným lúčom ju pošteklil na brade.

Dievčatko sa zachichotalo a potom zvážnelo. „Tak toto sú hviezdy? Je ich tu veľa, ako spoznám tú moju?”

Mesiac sa zasmial ako milión zvončekov. „Len sa poriadne pozri. Ak ťa tam niekto dolu naozaj čaká, tá tvoja ti ukáže cestu. Ak ju neuvidíš… tak ešte neprišiel tvoj čas.”

Dievčatko pevne chytilo okraj svojho obláčika. Hviezd okolo nej bolo viac ako vedelo porátať, ale cestu žiadnu nevidelo. Zmýlila sa? Možno sa jej tá krásna pani len snívala…

Jedna malá hviezdička vedľa nej zablikala a posunula sa bližšie ku dievčatku. Skôr ako sa nazdalo veľa veľa hviezd sa roztancovalo a spolu vytvorili obrovskú Mliečnu dráhu, svietiacu a ligotavú ako najväčšiu šmýkalku vesmíru.

„Teda dušička, musia sa na teba veľmi tešiť,” povedal mesiac, ale dievčatko ho už nepočulo. Spustilo sa dolu Mliečnou dráhou na najväčšiu jazdu svojho života a skončilo priamo v náručí tej krásnej pani, aby jej splnilo sen o malom dievčatku. A aby ona splnila sen dievčatku o najkrajšej mamke na svete.

Spi, malá Malvínka. Spinkaj, a snívaj o Mliečnej dráhej, južnom vetre a najkrajšej mamke. Tvojej mamke.

Všetkým mamkám, ktoré to potrebujú (ste silnejšie ako sa Vám zdá)

Milé mamky, ktoré ste sa stali mamkami práve v tejto dobe plnej neistoty a strachu, 

Sme s Vami. 

Myslíme na Vás. Aj tí, čo doma s Vami telefonujú každú voľnú chvíľu a uvarili už tri Vaše obľúbené jedlá a päťkrát nanovo preusporiadali detskú izbičku a vykúpili všetky plienky z obchodu (nehnevajte sa na nich, oni to naozaj mysleli dobre). Aj my, čo sme trochu ďalej a posielame Vám pozdravy a najkrajšie myšlienky či už „telepaticky” alebo internetovo. Sme s Vami. 

Aj keď nie osobne. Všetko, čo Vás čaká, zvládnete. Ten malý človiečik vedľa Vás vedel, prečo si vybral práve Vás. Vy ste tie najlepšie mamky, aké sa tým deťom mohli prihodiť. Presne Vás potrebujú. Presne Vaše slová, aj keď máte pocit, že Vám všetky došli, presne Vašu náruč, aj keď sa vám trasú ruky, presne Vašu lásku, aj keď ju cez strach niekedy ťažko vidíte. Presne toto potrebujú. Potrebujú Vás aj s Vašimi nedokonalosťami aj s Vašimi strachmi a Vašimi nádejami. Vy ste pre nich tie najkrajšie mamky na celom svete. Vydržte to najkrajšie mamky. Ste ešte silnejšie, ako sa zdá.

Do doby, kým sa uvidíme naživo, myslíme na Vás z našich kútov sveta.

Nech Vás ochraňujú všetky dobré sily,

Aj Vy máte radi ten pocit, keď Vám príde list? Prihláste sa tu a ja Vám raz do mesiaca jeden pošlem. Jeho obsah je listové tajomstvo, ktoré nájdete len v emaili!

4 názory na “Uspávanka pre Malvínku <br>| Všetkým novým mamičkám a novým človiečikom”

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *