Neviem celkom vysvetliť prečo, no bolo mi od začiatku jasné, že prvý príbeh z histórie Stromorohu bude o kráľočervoch. Som veľmi rada, že mi dovolili napísať o nich, pretože stretnutia s nimi sú vždy výnimočné a niečo na tom svetielkujúcom červíkovi je veľmi príjemné na písanie. A teším sa z toho dvojnásobne, pretože verím, že v dnešnej dobe je dôležité priniesť do sveta trochu svetla. A to majú tieto malé tvorčeky v popise práce :).
Pst (pravdivé spoilerové tvrdenie) – 2. stupeň (článok obsahuje prvky prostredia z knihy Dvere v kúte sveta, ale nie z deja príbehu)
Stupne
- 1. stupeň – článok neobsahuje prvky týkajúce sa knihy Dvere v kúte sveta
- 2. stupeň – článok obsahuje prvky prostredia z knihy Dvere v kúte sveta, ale nie z deja príbehu
- 3. stupeň – článok obsahuje menšie bočné zápletky z deja Dvere v kúte sveta
- 4. stupeň – článok obsahuje prvky, týkajúce sa hlavných postáv, môže odhaliť podstatnejšie body deja
- 5. stupeň – POZOR! NEČÍTAŤ AK NEPOZNÁTE KNIHU! Článok obsahuje dôležité informácie z deja, môže zničiť pôžitok z prvého čítania knihy
Kráľočerv (lat. vermis rex)
Malý fosforeskujúci bezstavovec. Je veľký asi päť centimetrov a za svoj život málokedy prejde viac ako päť metrov. Je schopný meniť svoje zafarbenie, aj keď je len jeden známy prípad zmeny farby.
Pravdepodobne sa živí zeminou, aj keď ešte nikto nikdy nevidel kráľočerva jesť. Kladie vajíčka do malých medzier medzi korene stromov, kde sa každý spln narodí presne sto nových kráľočervov.
Žije na jedinom mieste v Stromorohu a to v Polnočnom meste. Je jedným z mála živočíchov, ktoré prežili Veľkú tragédiu Stromorohu viac-menej bez ujmy.
Prvé záznamy
Výnimočné črty
Na prvý pohľad je jasné, že síce malé a jednoduché, no kráľočervy sú rozhodne hrdé tvory. Navzájom sa zdravia ladným úklonom tela a pohybujú sa so zvláštnou noblesou, čo spôsobuje, že trpaslíci (od prírody veľmi zdvorilí, no trochu neohrabaní) sa pri nich častejšie červenajú a obvykle viac zakopávajú o vlastnú bradu, alebo krompáče.
Málokto si pamätá, ale pravdou je, že kráľočervi najprv svietili namodro, čo sa všeobecne považovalo za prejav aristokratickej krvi. To sa zmenilo až pri Veľkej Tragédii, na konci ktorej sa obri slávne obetovali a dobrovoľne skameneli, aby ochránili Strom Anat. Kráľočervy po tomto hrdinskom čine obrov zmenili svoju farbu a polnočné svetlo zaliali do mäkkej oranžovej žiary. Trpaslíci sa od smútku odsťahovali radšej do chodbičiek trpasličieho tunela a Polnočné mesto spustlo.
Ak sa ku kráľočervovi správate úctivo, viete si získať jeho priateľstvo. Môže sa hodiť v tmavých chodbičkách, nakoľko kráľočervi sú ochotní na krátku dobu slúžiť ako svetielko do lampáša.
„Prečo tu svietia červami? Nie je to trochu nechutné?” opýtal sa Adam, keď prvýkrát prechádzal Polnočným mestom. Bohužiaľ, nemal šancu vidieť Polnočné mesto v jeho veľkej sláve. Tá totiž skončila dávno predtým, ako sa on do Stromorohu vôbec dostal. Za svoj krátky pobyt v Polnočnom meste nemal šancu spoznať výnimočnosť týchto tvorov, preto prosím, ak ho stretnete, nennápadne mu o nich povedzte. Nedá vám to síce najavo, no v skutočnosti to veľmi ocení.