Ide sa do lesa, vírusy traste sa | Poďte so mnou na prechádzku

Vonku je jedno z najkrajších možných počasí. Každý rok o takomto čase mám pocit, akoby niekto vypustil jar z veľmi tesnej krabičky a leje sa von rýchlym prúdom. Je to jedno z mojich najobľúbenejších období na prechádzky. A práve teraz musíme ostať doma. A ešte túto Veľkú noc obzvlášť. Ach jaj. Ako to zvládate? Ako sa máte, priatelia?

Predstavila som si, ako by tom to zvládala ja, keby som nemohla vôbec von. Ako napríklad, keď je niekto v karanténe, alebo proste sa nevie dostať do prírody. A tak som sa rozhodla. Keď nemôžete do prírody… tak vám kúsok prírody donesiem ja. Poďte ideme na prechádzku!

Tak čo, zláka vás lesná cestička? 🙂

Keďže pôjdeme len virtuálne, musíme sa na to virtuálne pripraviť. Tentokrát vám netreba ani rúšku (ale keď pôjdete reálne von, nezabudnite ju). Hodil by sa však zvuk. Skúste na tejto stránke. A ak chcete inú zvukovú kulisu, pokojne tam pohľadajte. Je tam veľa možností. Pripravení? Výborne. Slniečko práve vychádza.

Skoré rána v lese

Mám síce kopec za domom, ale je celkom populárny. Poobede je tam ľudí pomerne dosť (aj keď v dosť veľkých rozostupoch), a to trochu kazí zážitok. Pri východe slnka je to však iné. Málokomu sa chce vstávať. Tak aj dnes pôjdeme skoro ráno. A je jedno, koľko hodín je naozaj :). Východ slnka farbí všetko okolo do zlatavej farby a vzduch je ešte ostrý od nočného chladu. Každým krokom sa  ide sa ľahšie a ľahšie. Aha, stromy už začali pučať…

Lesná rozprávka

Kde bolo tam bolo, bolo raz jedno maličké semienko. Menšie ako necht na malíčku. Také malé, že by ste od neho nikdy veľa nečakali. No toto semienko malo v sebe začiatok. Začiatok niečoho omnoho väčšieho ako bolo ono samé. Každý deň podráslo iba trošičku viac. Za pár rokov tu bol malý strom. Ostatné semienka sa rozhodli, že to tiež skúsia. A teraz… les okolo nás je ich výsledkom. Pozrite, kam to dotiahli, tým, že vyrástli denne len malilinký kúsok. Aj vás premkýna úžas, tak ako mňa?

Cestičky sa kľukatia a aha! Pred nami spadnutý strom. Čo keby sme si na chvíľu sadli? Len na chvíľu. Zavrite oči, a pozrite sa na seba dovnútra. Ako sa máte? Čo cítite?
Tu v lese je bezpečne, nikto tu nie je a môžete sa cítiť ako len chcete. Nikto vám na to nič nepovie. Dajte si čas. Ja počkám. Tiež si potrebujem utriediť pocity. Nejako sú v tejto epidemickej dobe hlasnejšie než obvykle.

Spev stromov

Ako sa cítite teraz? Ja už lepšie, ďakujem za opýtanie. Často mám v lese pocit, akoby zo mňa opadla taká bublina, v ktorej obvykle žijem. Taký ten ruch a šum povinností a toho „musím” a „nesmiem” a „nebezpečné” a „nezodpovedné” a „iné”… na všetkých tých veciach prestáva záležať, keď som v lese. Teraz celý ten ruch zmizol. Je len šumenie listov, čvirikanie vtáčikov a tichý pomalý spev stromov, ktorý nepočujeme, ale akosi všetci vieme, že tu je. A cez takúto prechádzku si spievame s nimi. Nehlučne, ale akosi vieme, že aj my s nimi spievame.

Čas ísť domov

Ani Vám sa nechce? Ani mne. Nebojte sa, mám riešenie. Síce nás dobiehajú naše povinnosti a naše „musíme” a „nesmieme”, nemajú však takú silu, aby nám zobrali lesnú pesničku. Stále v nás bude znieť a ak by ste náhodou zabudli slová, sem sa môžete vždy vrátiť. Táto prechádzka tu bude vždy pre vás. Konieckoncov aj príroda tu vždy bude, ak to dovolíme. Aj jej, aj nám.
Prajem vám krásny deň, priatelia. Nech dnes vyrastiete o malilinký kúsok. Tak ako stromy.

Ak by ste mali chuť prejsť sa ešte raz, ale len obrázkovo, tu dolu máte galériu. Kliknite na obrázok a ste tam :). 

Aj Vy máte radi ten pocit, keď Vám príde list? Prihláste sa tu a ja Vám raz do mesiaca jeden pošlem. Jeho obsah je listové tajomstvo, ktoré nájdete len v emaili!

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *